Základy úspešného vytvorenia včelieho odloženca
Vytváranie včelích oddielkov je kľúčovou súčasťou rozširovania včelnice a zabezpečenia genetickej variability vašich včelstiev. Tento proces, hoci sa môže zdať zložitý, je pri správnom postupe zvládnuteľný aj pre menej skúsených včelárov. Cieľom je získať silné a zdravé nové včelstvá z existujúcich, osvedčených kmeňov.
Kľúčom k úspechu je výber správneho miesta pre budúci odloženec a predovšetkým výber kvalitného materiálu – včelstiev, z ktorých budete odber vykonávať. Podľa odborníkov je dôležité zamerať sa na včelstvá, ktoré sú silné, medonosné, pokojné a predovšetkým bez známok chorôb ako je vápenatenie. Tieto vlastnosti sa dedia, a preto je zodpovedný výber základom pre budúce úspechy.
Výber ideálneho včelstva pre odloženec
Proces výberu včelstva na tvorbu odloženca si vyžaduje pozorovanie a znalosť vašich včelstiev. Nie každé včelstvo je vhodné pre tento účel. V prvom rade je dôležité vybrať silné včelstvo, ktoré má potenciál priniesť dostatok medu a je celkovo vitálne.
Je potrebné vyhnúť sa včelstvám, ktoré vykazujú známky chorôb. Ako príklad uvádza autor videa včelstvo s vápenatením: „Síce ľahké, ale je tu. Takže z takého materiálu asi brať nebudeme, že jo.“ Taktiež nie sú vhodné včelstvá, pri ktorých sa nedávno menila matka a výsledky nie sú uspokojivé, alebo včelstvá, ktoré nevykazujú požadované vlastnosti, ako je napríklad známy kód označený ako „3924“, ak cieľom je tvoriť odložence na „optimal“. Hľadajú sa včelstvá s osvedčenou kvalitou, ktoré nie sú náchylné na rojenie a sú pokojné.
Ideálnym kandidátom je včelstvo s osvedčenou, trojročnou matkou, ktoré je silné, medonosné, bez známok rojenia a bez prejavov vápenatenia. Takéto včelstvo je zárukou kvality a stability. Pokojné včely, ktoré nevyžadujú použitie dymáka pri práci, sú ďalším plusom.
Príprava úľa a materiálu pre nový odloženec
Pred samotným vytvorením odloženca je potrebné pripraviť prázdny úľ, ktorý bude slúžiť ako jeho nové sídlo. Toto miesto by sa už potom nemalo meniť. Včelár si pripraví dva prázdne úle pre oddielky, čo naznačuje možnosť tvorby viacerých odložencov.
Vnútro úľa sa vybavuje špecifickými rámikmi. Dôležitý je rámik so zásobami – ideálne s uzavretými zásobami medu a peľu, prípadne s otvorenými zásobami a peľom. Tmavšia farba plástu je považovaná za výhodu. Okrem zásobného rámika je potrebné vymedziť priestor pre ďalšie rámiky, ktoré budú pridané. V jednej časti úľa môže byť umiestnené krmítko, ktoré v tomto štádiu slúži skôr ako komorovačka a nebude sa doň pridávať krmivo.
Pri odložencoch je výhodné používať stavebné rámiky. Tieto rámiky podnecujú včely k stavbe diela, pričom sa predpokladá tvorba prevažne plodového hniezda (robotničie dielo) a nie trubčiny. To robí odloženec cenným nástrojom aj pre rozširovanie chovného materiálu.
Proces tvorby odloženca: Výber a umiestnenie rámikov
Samotný proces tvorby odloženca začína výberom rámikov z vybraného, kvalitného včelstva. Hoci včely z takého včelstva sú pokojné, pri manipulácii s rámikmi, najmä pri zakladaní odloženca, je odporúčané použiť dymák. Dym pomáha včelám nasávať med, čím sa stávajú pokojnejšími a menej agresívnymi.
Kľúčovým krokom je výber dvoch rámikov:
- Prvý rámik: S otvoreným plodom. Tento rámik by mal obsahovať vajíčka, larvičky a plod rôzneho veku. Je to základ, na ktorom si včely začnú tvoriť materské bunky. Včelár si tento rámik kontroluje, či sa na ňom nenachádza pôvodná matka, aby sa predišlo jej nechcenému preneseniu do odloženca.
- Druhý rámik: S predovšetkým zaviečkovaným plodom a ideálne s plodom, ktorý sa čoskoro vyliahne. Tento rámik zabezpečí prísun mladých včiel do odloženca.
Je dôležité vybrať rámik s čo najväčším množstvom vajíčok a lariev, aby sa podporila tvorba materských buniek. Autor zdôrazňuje:
„Áno, takže tento vraciam, pretože ja by som chcel, aby tie včielky narazili hlavne na tých na tom najmladšom plode, že jo, tie materské bunky.“
V prípade, že sa včelár rozhodne pridať tretí rámik, mal by sa zvážiť jeho prínos pre silu odloženca. V tomto štádiu sú dva rámiky často postačujúce.
Umiestnenie rámikov a orientácia odloženca
Správne usporiadanie rámikov v novom úli je rozhodujúce pre úspešný rozvoj odloženca. Je potrebné dodržať presnú stratégiu, aby sa minimalizovalo riziko vyrabovania odloženca po otvorení letáčového otvoru.
Letáčový otvor (očko) by mal byť v prvých piatich dňoch zúžený a nasmerovaný na sitko. Táto počiatočná fáza umožňuje včelám adaptovať sa na nové prostredie. Usporiadanie rámikov by malo nasledovať toto pravidlo:
- Najbližšie k letáčovému otvoru (na protiľahlej strane od očka): Rámik so zaviečkovaným, vybiehajúcim plodom. Tento rámik je najviac obsadený a priláka najviac včiel.
- Na druhej pozícii: Rámik s vajíčkami a larvami, na ktorom si včely vytvoria materské bunky.
- Najďalej od letáčového otvoru: Zásobný rámik s medom a peľom.
Zásobný rámik by mal byť umiestnený čo najďalej od letáčového otvoru. Krmítko sa umiestni vedľa zásobného rámika. Autor vysvetľuje dôležitosť správneho poradia:
„Ak toto otočíte a mali by ste oproti napríklad zásobní rámik, tak tie včielky na ňom moc nebudú a potom vám ten odloženec vylúpia, akonáhle to očko otvoríte.“
Bez matky sú včely extrémne náchylné na rabovanie, preto je dodržanie tejto postupnosti nevyhnutné.
Starostlivosť a ďalší postup po vytvorení odloženca
Po vytvorení odloženca nasleduje obdobie starostlivosti, ktoré si vyžaduje trpezlivosť a pozorovanie. Po piatich dňoch od vytvorenia odloženca je potrebné skontrolovať vývoj materských buniek. Včelár by mal zistiť, na akom starom plode boli materské bunky narazené, ale v žiadnom prípade by ich nemal rušiť.
V tomto momente sa otvorí letáčový otvor, aby včely mohli lietať von a do úľa. Tento jednoduchý krok znamená, že máte ďalšie, novo vytvorené včelstvo. Autor zdôrazňuje, že tento postup je „jednoduchší spôsob asi neexistuje.“
V pôvodnom včelstve, z ktorého boli odobraté rámiky, sa medzery doplnia stavebnými rámikmi. Tieto rámiky podnecujú včely k stavbe diela, čo je žiaduce, keďže včely majú tendenciu stavať, keď nie sú obmedzované. Autor popisuje:
„Pozrite sa, ako vyzerá. No, už neviem zo 70 % postavený. z 80 založený zase celý. Takže tie včielky sa chcú vyblázniť a ja im teraz doprajem prvé medzistienky.“
Cieľom je postupne rozširovať odloženec počas celej sezóny, ideálne až na dve nadstavky, a úspešne ho zazimovať.
Genetická selekcia a dlhodobá stratégia včelárenia
Včelárenie nie je len o vytváraní nových odložencov, ale predovšetkým o selekcii a zlepšovaní vlastností včelstiev. Pri vytváraní odložencovje dôležité vyberať materiál z kvalitných včelstiev, ktoré spĺňajú kritériá ako je dobrá znáška medu, pokojná povaha a odolnosť voči chorobám. Tým sa zvyšuje pravdepodobnosť, že nové odložencea ich budúce matky budú mať vynikajúce vlastnosti.
Autor plánuje využiť aj selekciu trúdov: „U tých včelstiev, s ktorými spokojný som, tak tam im tú trubčinu budem nechávať, aby vybehla. Ešte im tam pridám nejaké stavebné rámiky, nech je tam tých trúdov čo najviac.“ Naopak, z včelstiev s problematickými vlastnosťami, ako je spomínané vápenatenie, bude trubčinu vyrezávať.
Existuje mnoho metód na rozširovanie včelníc a tvorbu odložencov. Každý včelár si musí zvoliť metódu, ktorá najlepšie vyhovuje jeho plánom, možnostiam a schopnostiam. Môže ísť o kombináciu rôznych techník, vrátane „tvorby na hulváta“ a cielenejšej práce s oplodňovacími stanicami alebo inseminovanými matkami.
Dôležité je nebyť lenivý, venovať sa selekcii, tvoriť nové včelstvá z tých najlepších jedincov a „mrzákov nezachraňovať, nerozmnožovať“. Cieľom je budovať silnú a zdravú včelnicu. Včelári sú vyzývaní zdieľať svoje skúsenosti a metódy v komentároch, čím sa podporuje vzájomné učenie a rozvoj včelárskej komunity.